Budapešť Bamako 2022: Africké dobrodružstvo
Alexandra Vaszily|22.11.2022
Budapešt Bamako je amatérska rely, ktorá je organizovaná od roku 2005 po tom, ako sa pre zhoršenú bezpečnostnú situáciu presunula rely Paríž Dakar z Afriky do Južnej Ameriky. Rely pozostáva z 2 častí – presun Európou do mesta Tangier na severe Maroka a potom nasleduje 14 etáp v africkom teréne. Z Maroka sa prechádza do Marockej časti Západnej Sahary, potom Senegal, Mauretánia, Guinea a cieľ je po 19tich dňoch v rovníkovej Afrike v Sierra Leone.
Pred rokom sme sa rozhodli zúčastniť amatérskej rely Budapešť – Bamako. Najprv ako dvojčlenná posádka Maťo a Rasťo, neskôr sa pridal Lukáš (Kuko). Vzhľadom na covid sa táto akcia 2x posunula, ale konečne sa nám podarilo vyštartovať.
Maťo
Som majiteľ softvérovej spoločnosti, vedúci rely teamu CODERAMA MOTORR Štafurik, po dlhoročnom cestovaní autom po svete, sme sa rozhodli spoznať aj Africký kontinent. Pred rokom sme sa prihlásili na túto akciu, ktorá bola odložená na jeseň 2022. Ako závodný automobil používame Mercedes Benz Sprinter v terénnej úprave Iglhaut. Auto ma uzávierku diferenciálu, terénne kolesa a 4x4. Aj keď máme aj podvozok Falcon z USA, odpojiteľný predný stabilizátor, ide stále len o terénnu kemper dodávku a nie závodný špeciál. Týmto sa chceme poďakovať aj sponzorom, firme Motorr Martin a Motorr Žilina a tiež software house CODERAMA za sponzorskú podporu s technickou prípravou vozidla.
Rasťo
Som už takmer rok a pol na dôchodku. Maťa som ako otec vždy podporoval v cestovaní a športovaní, kde je trochu adrenalínu. V rely Budapešť Bamako nejde vyslovene o šport, ale adrenalínu tu bude až až. Našim cieľom nie je pretekať, ale dokončiť každú etapu pokiaľ to technika, zdravie a naše jazdné zručnosti dovolia. Po preštudovaní itineráru som zistil, že to nebude vôbec jednoduché. Mojou hlavnou úlohou tejto expedície je kuchárske umenie.
Lukáš (Kuko)
Pracujem ako programátor a občas rad zájdem do odľahlejších kútov sveta. Už dlhší čas som uvažoval nad cestou do Afriky, takže keď prišla ponuka od Mateja zúčastniť sa ako člen posádky, neváhal som ani minútu. Počas cesty budem zodpovedný za správnu navigáciu.
Etapou číslo 1 je super maratón do Marockého Tangieru. Každý tím má možnosť rozhodnúť sa pre trasu na štart druhej etapy. My sa rozhodujeme pre trajekt Janov Tangier. Cestou v aute naplno využívame tlačiareň na dotlač všetkých potrebných dokumentov. Kuko správne poznamenal, že sa jedná o najrýchlejšiu tlačiareň na svete, keďže sme tlačili na diaľnici v Rakúsku pri rýchlosti jazdy 130 km/hod. Pohodlie kajuty využívame na oddych a načerpanie síl pred ťažkými etapami v Afrike. Zároveň sa na lodi stretávame so Šándorom z Maďarska, ktorému vo Free Towne odovzdáme naše vozidlo. On svoje vozidlo predá a našim sa dopraví do Maďarska. My pôjdeme domov letecky.
Denník našej cesty
23.10.2022
Ráno s meškaním cca 15 hodín prichádzame do prístavu Tangier. Ešte obštrukcie so skenovaním auta a sme v Maroku. Mesto Tangier je od prístavu vzdialené 50 km. Cestou stojíme na čerpacej stanici, kde dospávame skoré ranné vstávanie.
23 - 24.10.2022
Prichádzame do Tangieru. Žije tu cca 1 milión obyvateľov. Mesto je veľmi čisté, je tu veľa zelene, športovísk. Ľudia trávia spoločné chvíle piknikom, resp. športom na každej voľnej ploche. V kempe Miramonte sa postupne zoznamujeme hlavne so slovenskými posádkami. Druhý deň ideme radšej peši do mesta. A dobre sme urobili, lebo pri návrate večer v kempe nebolo už kde zaparkovať. Kuko v meste objavil podľa Tripadvisor 3. najlepšiu reštauráciu v meste. Jahňacina urobená na sušenom ovocí bola úžasná. Organizačne to pokuľháva, pretože nám odmietli nahrať mapy do nášho vraj nekompatibilného zariadenia. Ešte, že v tíme sú dvaja špičkoví programátori a po chvíli to už funguje.
25.10.2022
Ráno, to opäť pred štartom organizačne hapruje. Organizátori nevedia do navigačných zariadení účastníkov nahrať koordinačné body. Nakoniec to dostávame v papierovej forme a štartujeme. Cieľ prvej africkej etapy dlhej 673 km je Errachídia. Po prvých 130 km schádzame z diaľnice. Pred nami sa pomaly otvára scenéria pohoria Atlas. Kvalita ciest pre trasu našej kategórie 4x4 sa pomaly zhoršuje, až končíme na šotoline. Znižujeme tlak v pneumatikách, a pokračujeme po prašných cestách s mierne zníženou rýchlosťou až do nadmorskej výšky 2000m. Okrem účastníkov tejto rely stretávame po ceste iba miestnych domorodcov. Škoda, že máme málo času na zdokumentovanie krás tohoto regiónu. Do cieľa etapy prichádzame opäť po asfaltovej ceste celkovo po 12,5 hod únavnej jazdy. Pred hotelom nás čaká Azis, ktorý nám mení zadné pneumatiky a premazáva kontakty parkovacej brzdy.
26.10.2022
Spoločné ranné stretnutie pred štartom už prebehne bez komplikácii. Po skúsenostiach zo včerajšej etapy, volíme menej náročnú trať, keďže príchod do púšte chceme stihnúť ešte za svetla. Cesta je veľmi pekná, keďže sa stále pohybujeme v pohorí Atlas. Prechádzame nádherným kaňonom Todra a pomaly cez mesto Zagora mierime k púšti. V Zagore ešte meníme peniaze, tankujeme a kupujeme balenú vodu. Pokračujeme a za Foum Zguid opúšťame asfaltku a ideme po off-roadovom teréne. Hneď na prvých dunách vidíme ako s pieskom bojujú dvoj kolky a mnohé z nich ani nevidíme v cieli etapy. Ideme proti slnku a Maťo takmer nič nevidí, ale ak chceme stihnúť západ slnka v cieli, nemôžeme ísť pomaly. Pri vjazde do cieľa nás čaká posledný prejazd dunou, kde uviaznu aj menej skúsené posádky pohonom 4x4.
27.10.2022
Ráno zopár odvážlivcov naštartuje prepašované drony a filmuje východ slnka. Pridávame s k ním. Pomáhame ešte prejsť cez pieskovú dunu rodinke z Poltára a skúšame jazdiť po dunách. Opäť zapadnutá maďarská posádka na vrchole duny. Pomáhame im a keďže do cieľa je veľmi ďaleko, ďalej sa už v dunách nezdržiavame a mierime popri alžírskych hraniciach cca 100 km po okraji Sahary smerom na juhozápad. Ešte, že sme odbočili z prašnej cesty do viac horského terénu. Tí, čo nás predbiehali sa dostali do vojenskej zóny a museli sa vrátiť. Aj tak nás čakal náročný terén a s jedným zablúdením sme po cca 1,5 hodine zdolali 20 km úsek a sme na asfaltke. Ďalej pokračujeme cez mesto Tata, Akka do kempu. V kempe nám už držia miesto dve slovenské posádky. Večer trávime spolu, vymieňame si skúsenosti a plánujeme zajtrajší prejazd.
28.10.2022
Včera večer sme sa všetci zhodli, že dnes žiaden off-road a ideme. Máme dvojdňový 1200 km dlhý prejazd pred nami, nebudeme vymýšľať. Hneď na začiatku si to môžeme spestriť jazdou cca 40 km po pláži. Na pláž prichádzame v pohode a užívame si jazdu po vodou spevnenom piesku rýchlosťou 100 km/hod, pridávajú sa aj Banana Flying chlapci z Nitry. Po cca 30 km zapadnú najprv chlapci z Nitry, potom sa my vyhrabávame 3x z mokrého piesku. Keď sa nám podarí získať opäť trakciu už nezastavujeme, aby sme znova nezapadli. Chlapci Banana Flying prešli ešte asi o 500 m ďalej a nevedia sa vyhrabať. My sa snažíme k ním vrátiť z druhej strany po asfaltke. Dúfam, že to stihneme, pretože o 2 hodiny vrcholí príliv a môže im zaplaviť auto. Pri snahe sa k ním dostať z druhej strany opäť na pláži zapadneme, ale keďže je odliv, nemáme už také stresy ako ráno. Večer sa dozvedáme, že chlapcom sa podarilo vyhrabať po 10 hodinách. Naše dnešné dobrodružstvo končí v malom francúzskom hotelíku pri ceste asi 200 km pred mestečkom Laayoune.
29.10.2022
Ráno s brieždením opäť vyrážame, aby sme dohnali včerajšiu časovú stratu. Tím Banana Flying si privstali a už sú pred nami s náskokom cca 20min. Cestou míňame zopár stád tiav, na čo nás patrične každú chvíľu upozorňuje aj dopravná značka pozor ťavy. Prekvapením pre nás je, keď na diaľnici obiehame 3 školákov na bicykli. Čelné sklo máme plné žltých fľakov od kobyliek. Dobiehame Bananov a spoločne obedujeme v mestečku Boujtour. Asi 25 km za týmto mestečkom je vrak stroskotanej lode. Okrem nás a pár motorkárov sa nikto neodváži prejsť po pieskovej pláži až k vraku. Aspoň sme si vyskúšali jazdu po vysušenom piesku. Pokračujeme ďalej bez zastávky až do cieľa dnešnej etapy Daakhla. Keďže je ešte svetlo, ideme pozrieť pieskovú dunu, na ktorú v čase odlivu je prístup autom. My sa na ňu nevieme autom dostať, pretože vrcholí príliv a z duny je ostrov. Peši sa prebrodíme a snažíme sa pomôcť maďarskej posádke, ktorá na dune uviazla. Večer ešte posledné nákupy v civilizácii a spoločná večera v asi jednej z posledných reštaurácii.
30.10.2022
Väčšina vyráža na Mauretánske hranice, vzdialené cca 350 km, ráno okolo 5:00 hod. My a pár posádok si dávame budíček na 7:15 hod. a o 8:00 hod vyrážame. Chvíľu stojíme pri tabuli Obratník raka a pokračujeme ďalej po nehostinnej púšti smerom na juh. Cesta sa vinie popri pobreží. Je to pre turistu absolútne nezaujímavá krajina. Piesok z jednej aj druhej strany s občasným výhľadom na more, ktorého vlny bičujú pieskovo skalné pobrežie. Je to vraj raj surfistov. Na hranice prichádzame o 13:30 hod. Pred nami je kolóna áut. Vraj budeme čakať min. 2 hodiny. V Mauretánii zrejme budeme bez signálu. Po cca 1,5 hod vybavovačiek pokračujeme smer bivak Mauretánia vzdialený 150 km od hraníc. Prichádzame ešte pred západom slnka. Na dunách šantia motorkári a pár terénnych áut.
31.10.2022
Rozhodli sme sa pre náročnú etapu cez pieskové pláne a následne cez duny. Zapadneme po cca 10 km jazdy a máme obavy, či vôbec pokračovať na duny. Rozhodnuté je, že ak prvú časť stíhame cca do 11:00 pokračujeme. Trochu sme pozadu s časom, ale pokračujeme. Duny sú nádherné a aj zhruba do polovice dún sa dostávame. Ďalej je ale zápcha. Pred nami niekoľko posádok uviazlo. Tak sa otáčame a dunu obchádzame po neznámom náročnom trávnato-pieskovom teréne. Poslednú časť značenej etapy vynechávame, keď narazíme na únikovú cestu z terénu, ideme do kempu Boutilimit. Kemp je uzavretý a chránený policajtmi, ale je nechutný a špinavý. Veľa áut je ešte na trase, takže nájdeme si rýchlo miesto a ideme spať.
01.11.2022
Z kempu vyrážame ešte pred úsvitom – smer senegálske hranice. Jedná sa o off-roadovú jazdu v teréne s už pestrou faunou a relatívne pestrou flórou. Vďaka kríkom a stromom orientovať sa v teréne už nie je vôbec jednoduché. Močiare spôsobili, že sme sa trocha stratili a museli sme hľadať cestu von. Nakoniec sa to podarilo, ale odnieslo si to do určitej miery auto – ohnutá spodná časť dverí, stratené nejaské bočné plasty a škrabance po bokoch auta. Záverečná 100 km dlhá časť etapy pred senegalskou hranicou je veľmi ťažko prejazdná po asi nedávno skončených dažďoch. Náš autobus z tohto úseku vyťahujú z blata štyri terénne autá. Cez mauretánsko-senegalskú hranicu prechádzame bez problémov. Poobede prichádzame do pekného kempu s pieskovou plážou pri Atlantiku za mestečkom Saint Louis. Večer bol pripravený hudobný program.
02.11.2022
Dnes sme sa rozhodli urobiť si svoj off-road. Africká savana je a viac zelená. Postupne sa objavujú prvé baobaby. Pod jedným zastavíme. Hneď vedľa je opustená stavba po termitoch. Kontrolujeme, či tu nie sú schované nejaké plazy a urobíme si obednú prestávku v príjemnom chládku baobabu. Cestá ďalej sa nám z času na čas stratí. Podľa navigácie sa nám podarí vždy nájsť ten správny smer v spleti vyšľapaných a vyjazdených chodníkov, medzi malými dedinkami v strede savany. Cesta sa v teréne postupne zhoršuje. Objavujú sa polo vyschnuté mláky a aj hlboké výmole na ceste. Zhruba 100 km v teréne ideme viac ako 3 hod. Orientáciu v teréne sťažuje už bujná flóra. Nakoniec tesne po západe slnka prichádzame do cieľa etapy. Večer nás čaká opäť kultúrny program a dozvedáme sa, že sme populárni aj v senegalskej televízii.
03.11.2022
Dnes je oddychový deň. Celkovo iba necelých 200 km, ale s prechodom hraníc do Guinei. Dúfame, že bez problémov, pretože si ako jediní sme vraj pri vstupe do Senegalu nezaplatili nejaký 50 eurový poplatok. Prechádzame bez problémov a bez ďalších poplatkov. Kemp je ďaleko od mesta po veľmi zlej ceste a veľkým brodom, kde to niektorí vzdávajú a kempujú pred riekou. Poobede máme v kempe kultúrny program miestnych tanečníc a šamanov.
04.11. 2022
Ráno hneď po získaní koordinátov vyrážame na dnešnú etapu. Prvé zdržanie nás čaká na brode hneď za kempom. Pokračujeme off-roadovou trasou, ale po 100 km a 3 hodinách jazdy v stredne náročnom teréne nás zastavujú policajti a nedovolia nám ísť ďalej. Vraj cesta ďalej je neprejazdná, a skôr či neskôr sa budeme musieť vrátiť. Aj posádky pred nami sa otáčajú, no my sa nevzdávame a snažíme sa prehovoriť policajta. Hovoríme si, že ďalšie 3 hodiny by sme sa muselivracať späť do východzieho bodu, a potom minimálne 7 hodín po lepšej ceste do dnešného cieľa mesta Labe. Nakoniec sa rozhodol policajt, že nás bude doprevádzať na motorke. Horšiu cestu autom sme nezažili. Predstavte si cestu autom na chatu na Zelenom Plese ale dĺžku 180 km. Po cca 80 km jazdy sme narazili na hlboký brod, v ktorom sme utopili auto. Tu sme spoznali kolegialitu posádok. Všetci za nami nezištne zastavili a pomáhali nám. Nakoniec sa podarilo auto dostať do núdzového režimu a rýchlosťou max 30 km/hod sme sa spolu s ostatnými posádkami dostali ráno o 2:30 hod. do cieľa etapy.
05.11.2022
Dnes hľadáme servis v meste Labe. Meníme oleje, ale nič nepomáha. Auto si robí čo chce, chvíľu ide a chvíľu nie a my naozaj nevieme čo ďalej. Potrebujeme sa dostať do Freetownu, odkiaľ máme letenky a hlavne poriešiť čo s našim pokazeným autom. Je 17:00 hod. a my sme sa nepohli z mesta Labe. Do Freetownu je to cca 500 km. Nakoniec sme dohodli odvoz nákladným autom za 1800 Eur do Freetownu. Nasadáme večer o 21:00 hod do nášho auta, už na korbe nákladného Renaultu a mierime smer Siera Leone.
06.11.2022
Cesta autom na nákladnom aute je otrasná. Našťastie sme doplnili do nášho auta palivo a pri naštartovanom motore na voľnobehu nám ide aspoň klíma, a dá sa ako tak existovať. Cesta ale až do Kindie je samá jama a naša priemerná rýchlosť je cca 10 km /hod. Nadhadzuje nás a nedá sa takmer vôbec spať. Ďalej je už cesta relatívne OK, ale zasa šofér v každej dedine stojí a berie za úplatu stopárov. Cesta trvala neuveriteľných 25 hodín, my sme stihli všetko aj keď poriadne vyčerpaní.
Koniec
Zvládli sme to, unavení a šťastní, auto síce utopené a nepojazdné, ale za všetky zážitky nám to stálo 😊