450 km mesačne a víťazstvo nad únavou: Ako sa náš kolega Peter popasoval s Berlínskym maratónom.

Ako prebiehala tvoja príprava na taký významný maratón a čo bolo podľa teba najnáročnejšie počas tréningu?

Príprava začala približne 3 mesiace pred maratónom. Bola rozdelená na objemovú, výkonnostnú a upokojujúcu časť. Počas objemovej časti som nabehal čo najviac kilometrov pri nízkych tepoch, približne 450 km mesačne. Táto fáza trvala 6 týždňov, potom som sa postupne presunul do výkonnostnej fázy, ktorej cieľom bolo pripraviť nohy na maratónsku záťaž. V tejto fáze som behával od regeneračných behov až po 25-kilometrové tempové behy tempom približne 3:40/km. Bola to naozaj náročná časť tréningu, keďže takmer každý štvrtý deň som bežal polmaratón v pomerne rýchlom tempe. Posledné 3 týždne sa prechádzalo do upokojujúcej fázy. Táto fáza je veľmi dôležitá pre regeneráciu a mentálnu prípravu. Po náročných tréningoch je organizmus unavený a náchylný na ochorenie. Aj keď som sa snažil ostať zdravý, približne 10 dní pred maratónom som dostal horúčku a asi 5 dní som sa liečil. Následne ochorel postupne aj zvyšok mojej rodiny.

Berlínsky maratón je známy svojou rýchlou traťou a úžasnou atmosférou. Ako by si opísal svoju skúsenosť s behom v tomto ikonickom meste?

Odpoveď: Trať bola naozaj rýchla a okolo celej trasy bolo nespočetné množstvo ľudí, ktorí nás povzbudzovali. Nebolo tam žiadne „hluché“ miesto, dokonca aj v podchode sa povzbudzovalo. Prvých 30 km som mal ešte dosť síl na vnímanie okolia, takže som si Berlín celkom prezrel. Posledných 7 km si však vôbec nepamätám, jediné, čo mi utkvelo v pamäti, bola Brandenburská brána – moje svetlo na konci tunela. Len 300 metrov za ňou bol cieľ.

Mal si nejaké kľúčové momenty počas behu, keď si musel prekonať krízu alebo využiť špeciálnu stratégiu, aby si dobehol do cieľa?

Prvú polovicu som bežal podľa plánu, tempom približne 3:27/km. Neskôr som spomalil na približne 3:30/km. Tento plán fungoval skvelo až do 35. kilometra, potom som už začínal cítiť, že to nebude ľahké. Od 38. kilometra to začalo byť veľmi náročné, tempo klesalo, ale dal som do toho všetky sily a nevzdal som sa. Tvrdohlavosť mi nedovolila prejsť do kroku, a tak som bojoval až do cieľa.

Čo ťa motivovalo zúčastniť sa práve na Berlínskom maratóne?

Berlín patrí medzi 6 najväčších maratónov sveta, je relatívne blízko a cenovo dostupný. Patrí medzi najrýchlejšie a najkrajšie maratóny na svete, čo je dostatočná motivácia pre každého bežca. Mojím cieľom bolo zabehnúť nový osobný rekord, čo sa mi aj podarilo, hoci čas pod 02:30 som zatiaľ nedosiahol. Verím však, že mám na to a teším sa na ďalší skvelý maratón.

Ako sa ti darilo udržať si motiváciu počas dlhých mesiacov prípravy?

Nie je to ani tak o motivácii. Aj keby som nešiel na maratón, stále by som trénoval. Beh je pre mňa relax. Bežím, pretože ma to baví, nie kvôli medailám alebo maratónom. Súťažím hlavne sám so sebou a baví ma posúvať svoje vlastné limity.

Aké sú tvoje osobné motivácie pri behaní maratónov a ako ovplyvňujú tvoju disciplínu a prístup v iných oblastiach života?

Maratón je kráľovská disciplína a je to skutočne ťažký beh, ktorý je pre telo náročný. Preto by sa na štart mal postaviť len ten, kto na to poctivo trénoval. Kedysi bol maratónsky limit 4 hodiny – ak tento čas nesplníte, neodbehli ste ho, ale prešli. Motivuje ma sloboda, ktorú beh poskytuje, a chcem ju ukázať aj iným. Poznám ľudí, ktorí by chceli behať, ale pre zdravotné problémy nemôžu. Preto, ak môžem, užívam si tento nádherný šport a propagujem ho.

Atletika, behanie, maratón sú o disciplíne, vytrvalosti, cieľoch a niekedy aj o diskomforte, námahe, bolesti a potení. Ak chcete v živote niečo dosiahnuť, väčšina tejto námahy je nevyhnutná. Za úspechom je veľa práce, hoci ľudia často vidia len čerešničku na torte.