Ako sa IT analytik z CODERAMA vydal na nezabudnuteľnú výpravu po sopkách v Ekvádore

Dnes vám predstavíme dobrodružstvo nášho kolegu Tomáša, IT/business analytika v CODERAMA. Tomáš je nielen odborníkom vo svojej profesii, ale aj vášnivým cestovateľom. Vydal sa na dobrodružnú cestu do srdca Ekvádoru, kde vyšiel na tri impozantné sopky – Cayambe, Antisana a Chimborazo. V tomto rozhovore Tomáš rozpráva o svojich zážitkoch, výzvach a nezabudnuteľných momentoch – od komplikovaných letov až po adrenalínové lyžovačky na sopkách.

Predstav sa nám, napíš, na akej pozícii pracuješ a čo ťa v živote najviac napĺňa.

Som Tomáš, IT/business analytik v Coderame. Druhá časť otázky je náročnejšia. Baví ma objavovať, byť v prírode a celkovo mať pekné dni vonku. V lete riešim triatlon a v zime lyže plus znovu začínam lezenie ľadov a mixov. Ako to s priateľkou voláme podľa vzoru Beránka – je to zbieranie duchovných kryptomien vo forme zážitkov.

Cestuješ veľa? Čo všetko si už precestoval?

Mám rodinu vo Švajčiarsku, tak tam cestujem často. V cestovaní mi príde, že prínosom bol Covid, kde sa remote práca stala bežnejšia aj pre viac kontaktnejšie pozície, teda aj pre mňa ako analytika. Zároveň mám doma priateľku a zázemie, takže by som mal byť aj doma. Cestovanie, keď má človek už záväzky, je náročnejšie. Ale ako som aj odpovedal pred chvíľou: baví ma objavovať a mať pekné dni vonku. Cestujem primárne po horách v rámci Európy.

Prečo si si vybral teraz Ekvádor a špecialitku lyžovačku na sopke? Bol si tu už niekedy?

Pred 8 rokmi som si dal skoro 6-týždňovú dovolenku alebo to môžeme nazvať ako krátky sabatical v Južnej Amerike. Primárne som prešiel Kolumbiu, ale zavítal som práve aj do Ekvádoru na 2 týždne. V rámci tejto dovolenky som šiel aj na sopku Cotopaxi. Výstup skoro do 5900 m n. m. sa mi páčil a plánoval som sa tam vrátiť, keďže som videl, ako to tam funguje, koľko ďalších možností na podobné výstupy tam je. Bral som to tak, že som mal v Ekvádore „nedokončený business“.

Ako prebiehala príprava na tento výlet? S kým si išiel?

Tým, že som v Ekvádore už bol, tak príprava pred výletom nebola nijak extra významná. Očkovania som už mal, výbavu viac-menej tiež. Dostal som kontakt na jedného lokálneho vodcu, okolo ktorého sa vytvorila malá medzinárodná skupinka o 6 členoch. Kontakt som našiel cez cestovateľsko-sprostredkovateľskú americkú agentúru Explore Share.

Aká bola cesta, ako si/ste cestovali? Ako dlho trval let a pár podrobností.

(Smiech). Cesta do Ekvádoru bola veľmi náročná, keďže som si nekúpil “connected flights” a spoliehal sa, že niekoľkohodinový prestup v Madride bude v pohode. Touto cestou som nazbieral veľmi veľa leteckých “veselých” skúseností, aj keď lietam pomerne často. Lyže a veľká batožina sa mi zasekli v lietadle v Madride. Mal som na výber, či sa spoliehať na to, že mi ich pošlú, ako to tvrdili na reklamačnom batožinovom oddelení, alebo si na ne počkať. Tým, že by to bolo posielanie cez Atlantik, tak som neveril, že by prišli včas a radšej som počkal. Po prenocovaní na letisku som si na radu pani na prepážke leteckej spoločnosti kúpil letenku z Madridu do Bogoty v Kolumbii, odkiaľ by som mohol mať teoreticky ďalší let. O pár minút som šiel na check-in, kde mi pán povedal, že let je “heavily overbooked”. Letecká spoločnosť predala o 60 lístkov viac, než má miest v lietadle. To bol pre mňa vcelku šok. Vedel som, že sa to robí, ale čakal som, že maximálne o 6 ľudí, alebo 16, nie však 60. Dokonca som sa pýtal, či mi to nemohla pani za prepážkou povedať, ale vraj ona si robí len svoju prácu a predáva. Nechcelo sa mi čakať a riskovať, že sa do lietadla nedostanem a na check-ine som dostal možnosť, že môžem odletieť do iného mesta v Kolumbii, do Medellínu. Na možnosti kompenzácie pre prípad, že sa nedostanem na palubu, na to som v danú chvíľu nemyslel. Nechcel som na letisku viac čakať a teda šiel do toho. Prípojný let z Medellínu do Ekvádoru som nestihol a ďalší zrazu zvýšil cenu za letenku viac než 5-násobne. Okolo 1000 Eur za hodinový let sa mi nechcelo platiť. Ďalšia prebdená noc na letisku a ďalšie ráno som namiesto cesty na juh šiel opačne - na sever – do Panamy, odkiaľ som už mal konečne let do Ekvádoru. Vravel som si, že aspoň budem mať v Paname čas a pôjdem do mesta. Bohužiaľ tam prebiehali silné protesty so streľbami na ulici a na imigračnej kontrole mi silne odporúčili neriskovať. Takže ďalších niekoľko hodín na letisku. Mám rád výzvy, ale skôr outdoorové. A to ešte nehovorím o situáciách, kde mi niekoľkokrát roztrhli boarding pass, že mi dajú iný. V Kolumbii som sa pobavil na tom, že som musel ukazovať a popisovať, čo sú lyže a presviedčať ich, že ich letecká spoločnosť prepravuje. Ako krajina pri rovníku nič také ako lyže nepoznajú. Samozrejme všetko v španielčine. Veď prečo by hovorili anglicky, keď celá Južná Amerika hovorí španielsky, prípadne portugalsky. Takže cesta tam trvala okolo 60 hodín. Naspäť už skoro bezproblémovo za cca 20 hodín. Už som poučený, že jedine connected flights bez ohľadu na vyššiu cenu.

Ako prebiehala aklimatizácia?

Cieľom výletu bolo ísť na lyžiach na 3 sopky v Ekvádore – Cayambe s výškou 5790 m n. m., Antisana s výškou 5758 m n. m. a ako poslednú sopku – Chimborazo s výškou 6310 m n. m. Tým, že tam sneh začína približne od výšky 5000-5200 m n. m., tak bolo potrebné sa do výšok prepracovať. Táto práca spočívala v turistických výletoch na nižšie sopky bez lyží. Každý ďalší výlet bol vyššie a vyššie s návratom do mesta. Tým, že som mal komplikovaný let, tak som prvé dva aklimatizačné výlety zmeškal a šiel rovno na aklimatizáciu skoro do 5000 m n. m. Teda z Panamy, čo je 0 m n. m. do skoro 5000 m n. m. behom 24 hodín. Presne naopak, ako by sa to malo robiť. Tým, že sa poznám, že zmeny nadmorských výšok mi nerobia veľký problém a túra nemala byť technicky náročná, tak som šiel do toho.

U sopiek na lyžiach sme robili 2-dňové výstupy, kde prvý deň sme šli cca do polky výstupu kvôli aklimatizácii. Zároveň skontrolovať podmienky na ľadovci a cestu. V neposlednom rade tiež nechať ťažšie veci, teda lyže, skelety z lyžiarok, mačky, cepíny, laná a podobne na konci ľadovca, aby sme nemuseli vláčiť ťažké veci naspäť do base-campu a vo výstupový deň boli rýchlejší.

Ako prebiehala samotná lyžovačka, aký to bol zážitok? Bolo to niečo úplne iné, ako poznáš?

(Smiech). Dobrá otázka. Kto by čakal pôžitkovú lyžovačku s krásnymi oblúkmi, tak by bol asi sklamaný. Pár oblúkov v čerstvejšom poprašku bolo aj pôžitkových, ale zbytok bol skôr suchý a tvrdý ľadovec. Zábavná časť bola tá adrenalínová a to lyžovanie medzi častými trhlinami a po rôzne stabilných či nestabilných trhlinových mostíkoch. To vyžadovalo opatrnú a presnú jazdu a trafiť sa skoro na centimetre presne na snehové mostíky.

Ako prebiehal výstup na Chimborazo? Musel si byť predtým vytrénovaný na takýto ťažký výstup?

Ako sme sa bavili o aklimatizácii, tak Chimborazo bolo vyvrcholenie. Prekvapilo ma, že mi nešlo ani o to tú horu “zdolať”, ale skôr mať pekný deň vonku s objavovaním. Bolo taktiež veľmi zaujímavé, ako boli 3 spomínané sopky odlišné. Cayambe bol prvý krok a nebol až tak náročný. Antisana bola krásna sopka svojím okolím. Na to, aby sme sa k nej dostali, tak sme museli prejsť 4 kontrolami na rôzne povolenia. Sopka je v stráženom parku, ktorý má rozlohu 1200 km², čo je asi o polovicu väčšie než tatranský národný park. Veľký rozdiel bol, že v celom parku skoro nikto nebol, len pár strážcov na koňoch. V okolí sopky boli široké prérie, kde sa pásli kone a lamy. Neboli tam žiadne lesy a boli krásne výhľady. Zároveň si myslím a som skoro presvedčený, že som na tejto sopke bol ako prvý Slovák. Chimborazo – najvzdialenejší bod od stredu zeme, kvôli zakriveniu zemegule. Občas sa mu hovorí aj Everest pre chudobných, pretože poplatok za výstup je rozumný a dostupný bežným ľuďom. Tým, že je sopka dostupná a najvyššia v okolí, tak je na nej dosť ľudí. Na okraji sopky stojí aj turistická chata, kde sa dá spať.

K výstupu – vcelku ma bavil fakt, že sme vstávali po krátkom spánku o 9 večer a dali si “raňajky” o 10. v noci. Okolo 11. sa už vyrážalo hore. Chimborazo sa mi nepodarilo ísť na lyžiach, keďže sme mali v skupinke nejaké trenice a rozdelili sme sa. Výstup sme šli teda klasicky turisticky. Boli to moje najpomalejšie 3,5 km. To, čo by som na rovine doma zabehol za 12-13 min, tak tu nám to trvalo asi 8 hodín. A to sme boli s mojím parťákom v rámci dňa najrýchlejší, nemali žiadne prestávky a obiehali iné skupiny ako statické objekty. Tým, že výstup bol v noci a sopka má nezaujímavé vrcholové plató, tak ani nemám nejaké zaujímavé fotky. Zároveň sa aj počasie rýchlo menilo a preháňali sa okolo nás mraky. Zostup dole bol už dlhý, ale spríjemnili sme si ho šmýkaním sa po zadku po snehu cca vo výške 5700 m n. m. Ako malé deti, ale presne tak ma to baví (smiech). Pri lete naspäť, keď som pozeral na výškomer v lietadle, tak ma udivilo, ako vysoko sme boli. Môžete si to skúsiť pri najbližšom lete pozrieť, v akej výške končí Gerlach, Mt. Blanc či iná hora.

Čo sa týka prípravy. Príde mi, že sa pripravujem priebežne. Udržujem si kondičku, zároveň postupne naberám aj skúsenosti na ľadovcoch – primárne teda Alpy, kde sa mi mimo iné podarilo zlyžovať pár štvortisícoviek vrátane Mont Blancu. Kondička sa hodí, keďže sme často chodili v topánkach s lyžami, lyžiarkami na batohu a v batohu ešte ďalších milión vecí. Tým bol batoh dosť ťažký. Ku kondičke sa pridružia ešte nejaké technické a lezecké zručnosti a príprava je hotová. V tomto smere som sa cítil komfortne. Neprídem si ako horolezec, nemám toho veľa odlezené, ale na takéto výstupy stačí lepší základ. Určite sa hodia aj skúsenosti a komfortná chôdza v mačkách v snehu rôznej štruktúry a kvality. Znie to jednoducho, ale nie je.

Čo nasledovalo potom? Užili ste si mesto? Aký je celkovo Ekvádor a ľudia?

Precestovali sme trochu krajinu v rámci oddychových, presúvacích dní. Sopky nie sú pri sebe, tak ako sme zvyknutí pri našich horách. Sú to skôr individuálne hory rozosiate po krajine. V rámci presunov sme prešli viaceré mestá, dokonca sme aj na rafte splavili jednu rieku. Skupinka, v ktorej som bol, sa ukázala veľmi pohodová. Bolo príjemné s nimi tráviť čas. Veľmi sa mi páčilo tiež, že som nevedel, aký deň je – či je pondelok, streda či sobota. Veľmi dobré na psychiku a mentálne zotavenie zo stresu z práce.

Lokálni ľudia sú skromní a nápomocní. Tí rozumnejší vraj chápu, že turizmus prináša pre veľa z nich finančný príjem. Bolo zaujímavé počúvať aj od domácich rôzne zaujímavosti. Trochu problém bol, že na uliciach bolo večer nebezpečne. Ani lokálni ľudia nechodili von, keďže hrozilo olúpenie, prepadnutie a to s vraj nezriedkavým pobodaním v prípade protestov. V Ekvádore Covid znížil životnú úroveň ľudí a situácia sa zhoršila. Ekvádor už bol aj tak chudobný a ešte sa to zhoršilo.

Ekvádor je ozaj pekná krajina. Dá sa v rámci tejto neveľkej krajiny vidieť veľká rozmanitosť. Na západ od pevninskej časti Ekvádoru sú Galapágy s rozmanitou faunou. Stredná časť Ekvádoru je hornatá a na východe sa začína amazonský prales. V pralese sa dajú pekne vidieť krokodíly, anakondy, tarantuly a loviť piraňe, prípadne navštíviť domorodé necivilizované kmene. Pár kilometrov od hôr a úplne iný svet. Prales sa mi podarilo navštíviť práve cez minulú dovolenku.

Dáš nám na záver nejaké tipy, ak by človek chcel vyskúšať niečo podobné?

Príde mi rozumné postupne nabalovať skúsenosti a neísť po hlave hneď do nejakého extrému. Môže sa to zvrtnúť na trápenie, človek si to vôbec neužije, brzdí ostatných a vlastne aj nám odpadávali ľudia zo skupinky.

Taktiež mi príde veľmi šikovné byť takzvaný “easy-going person”. To znamená, že bežné problémy ma nedostávajú do kolien, neprepadám zúfalosti a riešim komplikácie operatívne a improvizovane. Príde mi, že sa viem prispôsobiť podmienkam. Zároveň si nepotrpím na kvalitu stravy, komfortné spanie a celkovo nejaký luxus. Takže ma slabé večere alebo raňajky zložené z polosuchého krajca chlebíka s maslom bez ničoho ďalšieho až tak nerozčuľovali. Niekedy sme mali na raňajky trochu ovocia a šlo sa na celodennú túru. Tým pádom šlo aj pár kíl dole. Keď vám takéto veci nevadia, tak super, hurá na cesty.

V CODERAMA chápeme potreby našich ľudí a preto sme na 99% v pohode s tým, ak budú pracovať odkiaľkoľvek chcú. Ak popri cestovaní dokážu efektívne pracovať, netrváme na tom, aby museli sedieť doma. Zmena prostredia nikdy nie je na škodu, preto plne chápeme, ak sa občas pracovne presunú inde. Pozri si ďalšie benefity CODERAMA a ak máš pocit, že patríš k nám, ozvi sa!