User story

Ide o nástroj používaný pri agilnom vývoji softvéru. Popisuje funkcionalitu aplikácie jazykom, akému rozumie aj koncový používateľ. Píše sa v nej o aký typ používateľa ide, čo tento používateľ chce a prečo. User story však nepopisuje všetky podrobnosti danej funkcionality, slúži skôr ako základ pre diskusiu. Na základe tohto popisu a diskusie k nemu neskôr vznikne požiadavka na vývoj funkcionality, s ktorou ďalej pracuje vývojový tím.

User stories sú zaznamenávané v nástroji na riadenie projektu, ako napríklad Jira. V závislosti od projektu ich môžu vytvárať buď klienti, samotní používatelia, manažéri alebo členovia vývojového tímu.

Koncept 3C

Dobré user stories zahŕňajú tri kritické aspekty (známe aj ako Koncept 3C):

1. Card – stručný popis požiadavky v štandardizovanom formáte,
2. Conversation – diskusia vedená počas plánovania iterácie medzi zákazníkom a vývojovým tímom,
3. Confirmation – akceptačné kritériá slúžiace pre overenie korektného správania implementácie.

Ako písať user stories

Štandardizovaný formát popisu požiadavky v user story má tvar:

As a <Role>, I want to <Action>, so that <Benefit>.

• Role – špecifikuje používateľa, ktorý požaduje danú funkcionalitu,
• Action – popisuje samotnú funkcionalitu systému, písané vo forme akcie,
• Benefit – čo chce používateľ pomocou funkcionality dosiahnuť.

INVEST

Skratka INVEST slúži ako pomôcka na zapamätanie všeobecne akceptovaných kritérií, ktoré určujú kvalitu user story. Tieto kritériá sú:

• Independent – malo by ísť o samostatnú funkcionalitu, ktorá nezávisí na iných,
• Negotiable – mala by popisovať len potrebu používateľa, bez špecifík, a nechať tak priestor na konverzáciu,
• Valuable – mala by používateľovi priniesť nejakú hodnotu,
• Estimable – malo by byť možné odhadnúť jej implementačnú náročnosť pre potreby zaradenia do sprintu,
• Small – mala by vyžadovať malé množstvo práce,
• Testable – musí obsahovať akceptačné kritériá pre overenie správnosti implementácie.