Cieľom refaktorovania je zvýšiť čitateľnosť, údržbu a rozšíriteľnosť kódu, zlepšiť jeho výkon a znížiť technický dlh.
Pri refaktorovaní sa upravuje vnútorná štruktúra kódu, ako sú triedy, metódy, premenné a ich vzájomné vzťahy, bez toho, aby sa menila vonkajšia funkcionalita. Tým sa zvyšuje modularita a znižuje redundancia, duplicita a komplexita kódu.
Zmena názvov premenných, metód alebo tried tak, aby boli výstižnejšie a zrozumiteľnejšie.
Rozdelenie dlhých metód na menšie a samostatné metódy, čo zlepšuje čitateľnosť a znovupoužiteľnosť kódu.
Identifikácia a odstránenie duplicitného kódu, čo zjednodušuje údržbu a znižuje riziko chýb.
Úprava triednej hierarchie, pridávanie abstraktných tried alebo rozhraní, aby sa zabezpečila jasná štruktúra a lepšia organizácia kódu.
Zlepšenie efektivity kódu, napríklad výmenou pomalých algoritmov za rýchlejšie, odstránením zbytočných volaní alebo optimalizáciou dátových štruktúr.
Úpravy kódu, aby bolo jednoduchšie písať a spúšťať automatizované testy, čím sa zvyšuje kvalita a bezpečnosť aplikácie.
Refaktorovanie je dôležitou súčasťou agilného vývoja softvéru, pretože umožňuje postupné vylepšovanie kódu a eliminovanie technického dlhu. Proces refaktorovania by mal byť systematický a dobre dokumentovaný, aby sa minimalizovalo riziko vzniku chýb pri úprave kódu.
Refaktorovanie tiež podporuje spoluprácu v tíme, keďže kód sa častejšie posudzuje a diskutuje o ňom. Dlhodobo pravidelné refaktorovanie pomáha udržiavať kód čistý, čitateľný a jednoduchšie rozšíriteľný, čo vedie k lepšej údržbe a rýchlejšiemu vývoju softvéru.
